Babetta 210 87´

Zdravím, táto 210, od dôb čo si spomínam, bola u nás v rodine. Jej príbeh začal keď u moji rodičia v roku 1987 doviezli v Š105 zo Žilinského Prioru k nám domov. Niečo si odpracovala ako otcove približovadlo do práce (do susednej dediny). Potom mi je jej história nie celkom známa. Nikto si už totiž nepamätá ako to presne bolo. Viem, že bol na nej menený motor za iný, ale "operácia" sa zrejme nepodarila ako mala, lebo "pacient" stál dlhé roky bez povšimnutia.
Až neskôr v čase približne mojich 10 rokov padlo rozhodnutie, že buď sa "to" spojazdní alebo pôjde do šrotu. Tentokrát sa "operácia" podarila. Svoju zásluhu na tom iste mal fakt, že babča bola zverená do rúk profesionálom. GO vtedy robila firma v Považskej Bystrici a podarilo sa im to veľmi dobre.
Keďže "to" bolo už pojazdné, tak to ostalo doma a začalo to slúžiť ako približovadlo do práce mojej mame. Tá to však po roku vzdala. Potom si zas babča postála. Až do mojich 14 rokov. Vtedy ako ešte mladý svišť som odobral diely, ktoré som vedel do rámu vrátiť a pustil sa do opravy laku. (No, z terajšieho pohľadu to je strašné a preto sa chystám túto procedúru zopakovať, ale už na poriadok) Pôvodná farba bola svetlo hnedá, skôr niečo medzi hnedou a žltou. Avšak okrem rámu s nádržou už nebola na žiadnom dieli. Blatníky zvrchu modré, zvnútra červené, kryty reťazí žlté. Bratia Česi na to majú takú hlášku: "Každý pes, jiná ves." No, po "upravení farebnej kombinácie" dielov do jedného odtieňa už moc pod mojím velením nenajazdila. Bola doba kedy som ju viac leštil ako na nej jazdil
Neskôr som hnedú farbu zladil so zlatou metalízou.
V svojom veku má za sebou 3600km. Samozrejme má par lišajov, no je v dobrej kondícii.
Až neskôr v čase približne mojich 10 rokov padlo rozhodnutie, že buď sa "to" spojazdní alebo pôjde do šrotu. Tentokrát sa "operácia" podarila. Svoju zásluhu na tom iste mal fakt, že babča bola zverená do rúk profesionálom. GO vtedy robila firma v Považskej Bystrici a podarilo sa im to veľmi dobre.
Keďže "to" bolo už pojazdné, tak to ostalo doma a začalo to slúžiť ako približovadlo do práce mojej mame. Tá to však po roku vzdala. Potom si zas babča postála. Až do mojich 14 rokov. Vtedy ako ešte mladý svišť som odobral diely, ktoré som vedel do rámu vrátiť a pustil sa do opravy laku. (No, z terajšieho pohľadu to je strašné a preto sa chystám túto procedúru zopakovať, ale už na poriadok) Pôvodná farba bola svetlo hnedá, skôr niečo medzi hnedou a žltou. Avšak okrem rámu s nádržou už nebola na žiadnom dieli. Blatníky zvrchu modré, zvnútra červené, kryty reťazí žlté. Bratia Česi na to majú takú hlášku: "Každý pes, jiná ves." No, po "upravení farebnej kombinácie" dielov do jedného odtieňa už moc pod mojím velením nenajazdila. Bola doba kedy som ju viac leštil ako na nej jazdil

V svojom veku má za sebou 3600km. Samozrejme má par lišajov, no je v dobrej kondícii.
