Babetta fórum na serveru speaker.cz

Nemá niekto skúsenosť s prepravou babetty ako spolubatožiny po železnici? Podobne ako sa dajú prepravovať napr. bicykle.
Uvedomujem si, že je tu problémom nádrž s benzínom, ale nie je predsa problém naložiť babettu bez benzínu. Blížia sa Vápenky a možno by to bolo celkom zaujímavé pre tých čo to majú tak trochu od ruky, či už z ČR, alebo zo Slovenska.

Ano, zajímalo mě to asi před rokem. Dověděl jsem se v podstatě to, že teoreticky by přeprava možná byla, ale že to záleží na daném vlaku v daný čas, jít se zeptat vlakové čety, jestli vozidlo přijmou k přepravě. Což docela znevýhodňuje situaci, že se člověk nemůže dopředu zařídit. Samozřejmě tedy bez benzínu (ten si člověk ostatně může vézt ssebou v batohu a nikdo na to nemusí přijít - až na tu vůni - já bych to poznal ). Jak to chodí na SK mi zůstává skryto.

Takže nič nového pod slnkom. Ja som tiež sondoval u železničiarov, ale buď sa odpovedi vyhýbali, alebo si navzájom odporovali.
Požiadal som ZSSK o stanovisko prostredníctvom mailu a tak som zvedavý čo odpovedia. Teda ak odpovedia. Až mi príde nejaká odpoveď, skopírujem ju sem do fóra a uvidíme ako na tom sme.

Myslím, že by ti asi s tou babettou nevyhověli. Ale co sem se třeba dočetl, tak za CHODCE se odkonce považuje i osoba vedoucí motocykl do 50ccm

...tak jednoznačnú odpoveď ako od teba, som zatiaľ od nikoho zo železnice nedostal.
Možno som niekde mimo a zle, či pomaly chápem, ale pravdupovediac nie je mi celkom jasné, čo má definícia chodca podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách spoločné s prepravou mopeda po železnici.
Sorry, ale asi sme obaja v inej realite.

Proton píše:Myslím, že by ti asi s tou babettou nevyhověli. Ale co sem se třeba dočetl, tak za CHODCE se odkonce považuje i osoba vedoucí motocykl do 50ccm

Ahoj Proton!
Hlboko sa Ti ospravedlňujem. Mýlil som sa. Doteraz mi totiž nikto kategoricky nepoprel možnosť prepravy babetty železnicou. Zrejme som sa však pýtal na nesprávnom mieste, nesprávnych ľudí - železničiarov.
Tentoraz som sa však spýtal priamo u zdroja - úradníkov. Došla mi síce veľmi neúplná, zato však jednoznačná odpoveď v štýle jednej modlitby byrokratov, ktorú som čítal kedysi dávno:
"V hlavě slámu,
v srdci kámen,
dejž nám Bože,
staň se ...
Ámen."

A teraz pripájam tú proklamovanú odpoveď na môj dopyt ohľadom podmienok prepravy mopedov, alebo bicyklov s pomocným motorom po železnici:

Dobrý deň pán ......,

sme radi, že využívate služby našej spoločnosti.

Vo vybraných vlakoch osobnej dopravy je v súčasnosti umožnená iba preprava batožín, t.j.: preprava bicyklov, detských kočíkov a cestovnej batožiny väčších rozmerov.

Preprava bicykla s motorom, alebo mopeda nie je možné prepraviť vlakom v PÚB.

V prípade ďalších otázok nás môžete opäť kontaktovať na adrese info@slovakrail.sk alebo na našej zákazníckej linke 18 188 (zo zahraničia +421 18 188), ktorá má nepretržitú prevádzku.

S pozdravom a želaním príjemného dňa,

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

Luščák Mikuláš

Kontaktné centrum

Tel. č.: 18 188

info@slovakrail.sk

www.slovakrail.sk <http://www.slovakrail.sk/>

Nedostal som síce odpoveď na moju otázku, za akých podmienok je možná preprava mopeda po železnici, ani ako je to s prepravou v rámci ZPB (zjednodušená preprava batožín). Dozvedel som sa ale, že to nie je možné v rámci PÚB (pojazdnej úschovne batožín).
Takže som sa síce nedozvedel čo som chcel, zato som sa dozvedel ako ich teší, že využívam služby ich spoločnosti. Neviem kde vyhrabali takýto nezmysel, pretože ja služby tejto spoločnosti nevyužívam už roky. Pravda, pred niekoľkými rokmi, som sa pokúsil použiť jedno staničné WC, no odradený jeho výzorom a šíriacim sa zápachom som radšej očúral burinu za stanicou. A ako to vyzerá, ani tak skoro služby železnice využívať nebudem.
Nech nad tým akokoľvek rozmýšľam, nevychádza mi to inak, len že buď sa na železnici od blahých čias divokého socializmu v prístupe k cestujúcej verejnosti zmenili akurát ceny, alebo sa už aj tam riadia mojim heslom uvedeným dole.
No nech je to ako chce, idem dať trochu do pucu moju starú Vilmu. Dofúkam jej gumy, vyčistím výfuk, nastavím rozštelovaný voľnobeh, dolejem benzín a s heslom: "Železnici zmar!" vyrazím.

Hele, ono je to sice psané ve vyhlášce, ale zároveň ne všichni znají vyhlášky.
Kdyby si babettu tahl do starých lokálek, které mají asi 3 vysoké schodky a úzké dveře, tak bych se na to asi vykašlal. Ovšem teď cestuju novou lokálkou, která má střední díl vlaku vyhrazený právě pro cyklisty, vozíčkáře atd .. Možná v tomto případě by se dalo smlouvat o možné jízdě s babettou. ale osobně bych si připadal jako překážka v tom vlaku s babettou Já bych babettu do vlaku ovšem netahl.

S tou lokálkou sa asi zhodneme. Máš pravdu, že v osobnom vozni by to len prekážalo. To by bola jednak blbosť a jednak bezohľadnosť voči ostatným. Išlo mi o niečo iného. O prepravu babetty v tzv. služobnom, či poštovom vozni, alebo ako sa volá tá veľká skriňa na kolesách v ktorej prepravujú balíky, poštu a často aj všelijaký prapodivný náklad, ktorý pošta odmieta prepraviť či už kvôli váhe, alebo rozmerom.
Vzhľadom k chystanému zrazu vo Vápenkách mi prišlo aktuálne zistiť súčasnú možnosť takejto prepravy. Umožnilo by to zúčastniť sa spolu s babettami na takýchto akciách aj nám, ktorí to máme pár stoviek km ďaleko. Lebo zraz babetákov bez babiet mi bohvieako zmysluplný nepripadá. Pre babettu by nemal byť neprekonateľný problém ani vzdialenosť niekoľko sto km, ale je na to potrebné sa riadne pripraviť a hlavne mať dostatok času na cestovanie v tempe, ktoré by babette i jazdcovi zbytočne neublížilo. Potrebné je i vybavenie a časová rezerva pre prípadné opravy, či údržbu počas cesty. A prísť na zraz na smrť unavený, vystresovaný s babettou vhodnou už akurát do šrotu a ešte nedajbože keď sú ostatní už na odchode, to tiež nemusí byť práve povzbudzujúci zážitok.
Len tak mimochodom dostal som jednu radu priamo od zdroja v modrom:
"Keby vám to nechceli zobrať ako bicykel, zhoďte dole riaditká a pedále, zabaľte si to do nejakej veľkej vystuženej krabice podobnej ako majú bicykle a nechajte si to poslať ako nadrozmernú batožinu."
Keď som si však predstavil ako moja staručká Vilma leží osamotená hore kolesami niekde vo vagóne, škrípe zubami rozety a dole rebrovanou hlavou jej tečú olejové slzy, zatiaľ čo nejakí chlapi v montérkach na ňu hádžu kopu všelijakých balíkov, povedal som si ....neneneeeeeee, toto si nezaslúži. Bola predsa stvorená, pardon vyrobená, aby sa preháňala voľná užívajúc si asfalt i prach ciest, niekedy zlomyseľne vrčiac, inokedy pradúc ako mačka, aby hltala kilometre svojim rozvážnym tempom a zanechávala za sebou nezameniteľnú vôňu spáleného benzínovo-olejového mixu. A ja by som ju mal zavrieť do nejakej krabice a nechať naložiť do vagóna ako nejakú haraburdu? Ona predsa patrí na cesty a tam aj ostane! Keď som jej to oznámil, iba naradovane zakývala lankami zažmurkala svetlom a od radosti vypálila všetky žiarovky.

avar, presne si to vystihol:motorky patria na cesty a nie do vagónov. ale babetou prekonať nejakých 800km (tam a späť)... teoreticky by si mohol ešte vyskúšať zjednať dopravu nákladným vlakom, ale teda ružovo to nevidím. hoci aj traťováci sú len ľudia a niekedy sa stávajú zázraky... viem, že nejaké vlaky z KE premávajú severným ťahom do BA, a z NM je to do Vápeniek cca 30km. ak by si to aj prepravoval ako balík, asi by si sa nedoplatil. Nechcem Ti nijak radiť ani teoretizovať, no som zvedavý, ako to poriešiš!

Pôvodne som uvažoval, že sa vyberiem do Vápeniek plechovkou. Nik sa však neprihlásil ako spolurider a aj tak mi to bolo dosť proti srsti.
Rozhodol som celkom vážne, že nabalím na Vilmu vaky z horského biku a tiež spacák, karimatku, dobrú náladu, nacapím klobúk na hlavu a vydáme sa spolu v leháro tempe za krásami Slovenska a Vápeniek. Ak tých pár stoviek km nie je problém pre bicykel, neviem prečo by to mal byť problém pre babettu. Aj keď slušný horský bike považujem osobne za omnoho spoľahlivejší stroj ako babettu. Moje okolie svorne konštatovalo, že som starý blázon a keďže som aj tvrdohlavý, zhodli sa všetci, že nemá cenu mi môj úmysel vyvracať. No presvedčili ma, aby som aspoň uvažoval o miniatúrnom stane. Neustále do mňa hučia a pripomínajú mi moje niekdajšie cyklopotulky, na ktorých som trávieval noci pod širákom, hoci navôkol panovala hlboká jeseň. Ľahučký, ale hlavne tenučký cyklospacák sa uprostred studených rán na Silickej planine trblietaval námrazou a moje ľadviny sa trblietajú ešte aj dnes, keď si nato spomeniem. Zmieril som sa teda, že uprostred tropického leta budem cestovať toť tuto za humná vystrojený ako na južný pól, keď sa zrazu všetko vyvŕbilo inak.
Moja dcéra, ktorú som za posledných päť rokov videl naživo hádam trikrát, mi oznámila že v dňoch 12. až 16. júla 2007 priletí na Slovensko a keďže by som jej návštevu nerád prepásol, dilema ako do Vápeniek pre mňa prestala byť zaujímavá, takže tvoja zvedavosť zostane neukojená. Možno na niektorom inom zraze, či inej babeťťáckej akcii. Hoci ja sám som vyznaním prísny individualista, predpokladám, že rôzne lokálne zlety, či spoločné výlety babetťákov by sa dali uskutočniť častejšie a články, či správičky o nich, samozrejme obohatené o fotosnímky, by mohli oživiť a spestriť toto fórum.
Rozhodne, súc poučený byrokratmi, v najbližšej budúcnosti nehodlám k preprave Vilmy i svojej, používať iný prostriedok než Vilmin ubrblaný motor a jej túlavé kolesá.
Ak sa staneme pánmi svojho času a postavíme sa k veci s filozofiou, že cesta je cieľ a každá udalosť, či už pozitívna, alebo negatívna počas cesty je vlastne obohatením nášho života a poznania, prestaneme sa plašiť a namiesto niekoľkých hodín stresu pri cestovaní si toto môžeme vychutnať ako nádherný niekoľkodňový zážitok. A vôbec nezáleží, že nám do toho prší, že stretávame nepríjemných ľudí a že sme cestou mali niekoľko porúch....