Zlom nastal v prvé októbrové dni. Babetta už ťahala od generálky na 1 000 km, a predpovede počasia oznamovali, že už si dlho neužijeme krásne slnečné jesenné dni. Vtedy padla jasná voľba - musíme to stihnúť ešte tohto roku. Približne 11.10. som sa ozval Maťovi a Ďurovi a navrhol im výlet. Nikto nebol proti. Síce párkrát prebehla zmena termínu, lebo raz to nevychádzalo Ďurovi, raz Maťovi a teploty naznačovali ochladenie. Nakoniec sme to zariskovali a dohodli termín 15.10. Predpoveď počasia na ten deň síce nevyzerala dáko priaznivo - oblačno, na severe možnosť prehánok a zima. Lenže my, hôrni chlapci z Liptova sme na také podmienky zvyknutí, kašlali sme na počasie. Poriadne oblečenie vyrieši problém s počasím. Dohodli sme si trasu Liptovský Mikuláš-Partizánska Ľupča-Likavka-Lúčky-Liptovský Mikuláš.
Prišiel 15. október, posledné ujasnenie organizácie výletu, pobalenie vecí a poobede sme sa s Maťom stretli v Liptovskom Mikuláši. Keďže Maťovi vypršala poistka na Babettu, osedlal Simsona. Ja som ostal verný Babette. To bude asi tým, že inú motorku nemám
. Okolo 15. hodiny sme vyrazili a už prášili po južnej strane Liptovskej Mary. Ako sa neskôr ukázalo, počasie bolo dosť chladné a ani poriadne oblečenie nás nezachránilo pred zimou. Už po 10 km ma začalo na Babette celkom slušne klepať. Zhruba za 3/4 hodinku sme došli do Likavky. Maťo si tam vyzdvihol vybrúsený valec, ja si kúpil tesnenie pod viečko nádrže, keďže staré mi netesnilo. V Likavke sme si dohodli stretnutie s Ďurom. Kým prišiel, krátili sme si čas kecaním a prehliadkou našich strojovní. Bolo niečo po 16. hodine, keď sa objavil Ďuro na svojej Babette 207. Ešte 5 minút sme pokecali a vydali sa na ďalšiu cestu, ktorú navrhol Ďuro. A síce z Likavky do Lúčok a na Vrchvartu. Pôvodne sme plánovali prejsť až na Oravu, ale keďže už je jeseň a dni kratšie, Vrchvartou sme ukončili našu jazdu. Za Lúčkami prišlo stúpanie a tu sa ukázalo, čo som predpokladal a síce, že Babetta po 1 000 km je síce z najhoršieho von, no na poriadne stúpanie má ešte čas. Motor sa prehrial a začal klepkať. Postáli sme chvíľku, pokecali a pokračovali v jazde, až sme sa dostali na Vrchvartu. Znovu nasledovala pauza, fotky, pokec a prehliadka prírody. Čas utekal a tak som navrhol návrat domov. S tmou začala byť dosť dobrá zima. Tak sme pobalili veci a za pár minút už sme boli na Lúčkach. Ďuro sa rozhodol, že pôjde s nami do Liptovského Mikuláša. Zmenili sme spiatočnú cestu a išli po severnej strane Liptovskej Mary. Druhý a zároveň posledný smrťák pre Babettu bol Potocký kopec. Stúpanie myslím 12% a Babetta opäť protestovala. No nebolo to nič vážne. Občas keď sa prehreje, tak takto kovovo zaklepe, no vždy keď sundám valec, tak zistím, že je krásny bez náznakov pridretia. Už neviem, čo to klepká. Snáď to chce jazdiť, jazdiť, jazdiť a dá sa to samé do poriadku. Ale to odbočujem od temy. Skrátka chvíľku sme počkali kým schladne a potom už prášili smerom na Liptovský Mikuláš. Začala byť dosť solídna zima, už sa od zimy klepali aj rukavice, tak sme každý chceli byť rýchlo doma. Pred Liptovským Mikulášom sme si dali ešte jednu "rozlúčkovú" pauzu. Znovu sme pokecali, motorky za ten čas vychladli a keďže Ďura čakala ešte cesta domov, tak zruba o 19:15 sme si potriasli pravicou a išli každý svojou cestou - domov.Na záver dodám, že výlet bol podarený. Musíme zopakovať. Ešte trochu zabehnem Babettku a snáď dáme aj tú Oravu. Ale to už zrejme na budúci rok.
PS: Poprosím Maťa aby mi na mail (martin110r@azet.sk) poslal fotky. Dám ich sem.
Martin a tie fotky nas vylet fajn ozivili! 
