Výlet na Oravskú priehradu alebo Liptáci zase cestujú
Napsal: sob říj 01, 2011 23:56:29V priebehu týždňa sa mi ozval Maťo, že by sme mohli ísť niekam na výlet. Ja v zásade nie som proti, pokiaľ mi to dovolí počasie a nemám zrovna na ten termín inú aktivitu. Na Slovensku vládne krásne babie leto a to je posledná príležitosť vyraziť si niekam. Potom príde ochladenie, dážď, sneh a naše krásne Babetty sa uložia na zimný spánok, ako hentie medvede za barákom.
Keďže Maťo chodí na vysokú školu a ja do práce, tak na mini zrazy pripadá jedine víkend. Dohodli sme sa teda, že dnes, prvý októbrový (říjnový) deň spíchneme dáky výlet. A ako sa ukázalo, počasie nám naozaj prialo. Náš pôvodný plán bol navštíviť do Likavky nášho kamaráta Ďura a potom vyraziť cez Ružomberok a následne od Liptovskej Osady krásnou dolinou do Partizánskej Ľupče.
Ovšem plány a dohody sú na to, aby sa porušovali. Tak tomu bolo aj v našom prípade. Ďura sme doma v Likavke nezastihli a tak sme sa rozhodli, že budeme pokračovať ďalej. Podarilo sa mi ukecať Maťa, že na najbližšej križovatke neodbočíme doľava, ako bolo v pláne, ale doprava, smerom na Dolný Kubín. Maťo mi to odsúhlasil a vyrazili sme. Keďže sa mi nechcelo stále zastavovať a vyťahovať foťák, fotiek máme poskromne. Kúsok za Valaskou Dubovou sme si dali malú pauzu a urobili prvých šesť fotiek. Asi po polhodinovom stání sme vyrazili ďalej, smer Dolný Kubín.
Dolným Kubínom sme prešli ani neviem ako a už sa nám po ľavej strane objavil krásny hrad - neklamný znak toho, že sme v Oravskom Podzámku. Nasledovala križovatka, ktorá bola dosť blbo a neprehľadne označená. Keďže sme nemali mapu, tak sme intuitívne vyrazili smerom, ktorý sa nám najviac pozdával. Úzka cestička s vymláteným asfaltom sa zmenila na krásnu, so širokou krajnicou a novým asfaltom. Úplná nádhera. Pochvaľoval som si, aké perfektné cesty majú Oravci. My Liptáci sa máme čo učiť. Takto sme si prášili cca 8 km až sa objavila značka koniec rýchlostnej cesty. Doparoma, ja som si ani nevšimol, že by niekde začala, tak aký koniec. No proste mali sme z prdele kliku, že nás nestretli policajti. Podľa vyhlášky nemá Babetta čo robiť na rýchlostnej ceste a navyše motorové vozidlo idúce po rýchlostnej ceste musí mať dialničnú známku. Tú sme samozrejme tiež nemali. Všetko dobre dopadlo a my rúbali ďalej až sme sa ocitli v Tvrdošíne. Neklamný znak toho, že sme už len kúsok od Oravskej priehrady, cca 5 km.
Došli sme na Oravskú priehradu a ja začal robiť fotky. Až som si zmyslel, že idem potlačiť Babettu o kúsok ďalej. Zhodil som Babettu zo stojana, chcem Babettu potačiť a Babetta ide šmykom, proti kompresii. Pozerám čo sa deje. Skúsim cúvnuť - dozadu ide krásne, bez kompresie. Potlačím dopredu a zase kompresia. Skúsim naštartovať. Párkrát pridám plyn, zabrzdím zadné koleso a motor si krásne drží voľnobeh. No pri vypnutom motore a potlačení dopredu je tam zase kompresia. Keďže som nemal so sebou žiadne náradie, tak som sa na to vykašlal. Voľnobeh si to drží, naštartovať sa dá, radí to pekne - nemá význam to riešiť. Osobne si myslím, že mi praskla, alebo vyskočila pružinka na štartovacej čeľusti. Všetky príznaky tomu nasvedčujú. No sťahovák, aj s celou dielňou mám pri starkej, tak zajtra prevetrám Babettu a pozriem sa na to.
Pofotili sme hrádzu a pokračovali ďalej. Došli sme do akéhosi prístavu, kde bolo jasne vidieť, že je po sezóne. Natrafili sme na jeden opustený pajzel - prístavnú krčmu. Ale aspoň mali obedové menu. Nabudúce sa vykašlem na všetky takéto knajpy. Až pri spiatočnej ceste, keď sme sa najedli som uvidel kopu krásnych penziónov, kde sa dalo lepšie najesť a v krajšom prostredí. Čo už. Nabudúce budem múdrejší.
Bolo cca 13:30 keď sme sa rozhodli, že ideme domov. Maťo mal doma dohodnutú nejakú ďalšiu činnosť a tak bolo jasné, že sa musíme za 2 hodinky dostať do Liptovského Mikuláša. To ale ovšem nestihneme, pokiaľ pôjdeme po tej istej ceste, odkiaľ sme prišli - cez Dolný Kubín. Musíme voliť skratku - prechod cez Huty. Trasu to skráti asi o 30 km, no malá daň za to sú strmšie kopce. V najväčšom stúpaní mi Babetta dala jasne najavo, že jej objem valca je len dvojciferné číslo a na výstrahu mi zaklepala známym varovným kovovým zvukom. Tak som to okamžite odstavil a chvíľku počkal nech schladne. Babetta sa po chvíľke spamätala a ďalej usilovne driapala až na vrchol stúpania. Dolu to už bola jedna radosť. Ani sme sa nenazdali a boli sme doma - v Liptovskom Mikuláši.
Na záver podotknem, že to bol pekný výlet. Počasie nám krásne vyšlo. Babette pribudlo na tachometri 161 km a priemerná spotreba vyšla cca 2,1 l/100 km. Vzhľadom na to, že sme menej ako 50 km/h nešli a v kopcoch sme to tiež dobre kalili tak to neni až tak zlé. Keby sme išli pomalšie, a nedriapali sa cez horské priechody tak by sme dostali spotrebu pod 2 litre. No deci benzínu nehrá žiadnu rolu.
Keďže Maťo chodí na vysokú školu a ja do práce, tak na mini zrazy pripadá jedine víkend. Dohodli sme sa teda, že dnes, prvý októbrový (říjnový) deň spíchneme dáky výlet. A ako sa ukázalo, počasie nám naozaj prialo. Náš pôvodný plán bol navštíviť do Likavky nášho kamaráta Ďura a potom vyraziť cez Ružomberok a následne od Liptovskej Osady krásnou dolinou do Partizánskej Ľupče.
Ovšem plány a dohody sú na to, aby sa porušovali. Tak tomu bolo aj v našom prípade. Ďura sme doma v Likavke nezastihli a tak sme sa rozhodli, že budeme pokračovať ďalej. Podarilo sa mi ukecať Maťa, že na najbližšej križovatke neodbočíme doľava, ako bolo v pláne, ale doprava, smerom na Dolný Kubín. Maťo mi to odsúhlasil a vyrazili sme. Keďže sa mi nechcelo stále zastavovať a vyťahovať foťák, fotiek máme poskromne. Kúsok za Valaskou Dubovou sme si dali malú pauzu a urobili prvých šesť fotiek. Asi po polhodinovom stání sme vyrazili ďalej, smer Dolný Kubín.
Dolným Kubínom sme prešli ani neviem ako a už sa nám po ľavej strane objavil krásny hrad - neklamný znak toho, že sme v Oravskom Podzámku. Nasledovala križovatka, ktorá bola dosť blbo a neprehľadne označená. Keďže sme nemali mapu, tak sme intuitívne vyrazili smerom, ktorý sa nám najviac pozdával. Úzka cestička s vymláteným asfaltom sa zmenila na krásnu, so širokou krajnicou a novým asfaltom. Úplná nádhera. Pochvaľoval som si, aké perfektné cesty majú Oravci. My Liptáci sa máme čo učiť. Takto sme si prášili cca 8 km až sa objavila značka koniec rýchlostnej cesty. Doparoma, ja som si ani nevšimol, že by niekde začala, tak aký koniec. No proste mali sme z prdele kliku, že nás nestretli policajti. Podľa vyhlášky nemá Babetta čo robiť na rýchlostnej ceste a navyše motorové vozidlo idúce po rýchlostnej ceste musí mať dialničnú známku. Tú sme samozrejme tiež nemali. Všetko dobre dopadlo a my rúbali ďalej až sme sa ocitli v Tvrdošíne. Neklamný znak toho, že sme už len kúsok od Oravskej priehrady, cca 5 km.
Došli sme na Oravskú priehradu a ja začal robiť fotky. Až som si zmyslel, že idem potlačiť Babettu o kúsok ďalej. Zhodil som Babettu zo stojana, chcem Babettu potačiť a Babetta ide šmykom, proti kompresii. Pozerám čo sa deje. Skúsim cúvnuť - dozadu ide krásne, bez kompresie. Potlačím dopredu a zase kompresia. Skúsim naštartovať. Párkrát pridám plyn, zabrzdím zadné koleso a motor si krásne drží voľnobeh. No pri vypnutom motore a potlačení dopredu je tam zase kompresia. Keďže som nemal so sebou žiadne náradie, tak som sa na to vykašlal. Voľnobeh si to drží, naštartovať sa dá, radí to pekne - nemá význam to riešiť. Osobne si myslím, že mi praskla, alebo vyskočila pružinka na štartovacej čeľusti. Všetky príznaky tomu nasvedčujú. No sťahovák, aj s celou dielňou mám pri starkej, tak zajtra prevetrám Babettu a pozriem sa na to.
Pofotili sme hrádzu a pokračovali ďalej. Došli sme do akéhosi prístavu, kde bolo jasne vidieť, že je po sezóne. Natrafili sme na jeden opustený pajzel - prístavnú krčmu. Ale aspoň mali obedové menu. Nabudúce sa vykašlem na všetky takéto knajpy. Až pri spiatočnej ceste, keď sme sa najedli som uvidel kopu krásnych penziónov, kde sa dalo lepšie najesť a v krajšom prostredí. Čo už. Nabudúce budem múdrejší.
Bolo cca 13:30 keď sme sa rozhodli, že ideme domov. Maťo mal doma dohodnutú nejakú ďalšiu činnosť a tak bolo jasné, že sa musíme za 2 hodinky dostať do Liptovského Mikuláša. To ale ovšem nestihneme, pokiaľ pôjdeme po tej istej ceste, odkiaľ sme prišli - cez Dolný Kubín. Musíme voliť skratku - prechod cez Huty. Trasu to skráti asi o 30 km, no malá daň za to sú strmšie kopce. V najväčšom stúpaní mi Babetta dala jasne najavo, že jej objem valca je len dvojciferné číslo a na výstrahu mi zaklepala známym varovným kovovým zvukom. Tak som to okamžite odstavil a chvíľku počkal nech schladne. Babetta sa po chvíľke spamätala a ďalej usilovne driapala až na vrchol stúpania. Dolu to už bola jedna radosť. Ani sme sa nenazdali a boli sme doma - v Liptovskom Mikuláši.
Na záver podotknem, že to bol pekný výlet. Počasie nám krásne vyšlo. Babette pribudlo na tachometri 161 km a priemerná spotreba vyšla cca 2,1 l/100 km. Vzhľadom na to, že sme menej ako 50 km/h nešli a v kopcoch sme to tiež dobre kalili tak to neni až tak zlé. Keby sme išli pomalšie, a nedriapali sa cez horské priechody tak by sme dostali spotrebu pod 2 litre. No deci benzínu nehrá žiadnu rolu.
.
/a moja masina momentalne ani nema formu 
/