Jazda na dolnú nádrž
Do Babetty som z kanistru nalial plnú nádrž benzínu, ktorý som necelý týždeň predtým tankoval, do batoha zobral foťák, fľašu vody a postrekovač (neskôr sa dozviete načo). Sadol na Babettu a už som frčal. Trasa bola jasná. Pribylina-Liptovský Hrádok-Kráľova Lehota-Čierny Váh. Za necelých 45 minút som bol na rozcestí, kde sa cesta rozdelovala na dve. Jedna viedla na spodnú nádrž a druhá na hornú. Rozhodol som sa, že idem najprv na dolnú, tá bude pre Babettu menej náročná, keďže je v menšej nadmorskej výške. Chvílku som stál pri tom rozcestí, robil fotky, zrazu ma predbieha Karosa s českými turistami, odbočuje taktiež na dolnú nádrž, stráca sa za prvou zákrutou medzi stromami. Po chvíli počujem podradenie Karosy a jej vytočený motor, ktorý sa ozýva široko ďaleko. Vravím si - snaď to nebudú väčšie kopce, než si myslím. Zbalil som do batoha foťák, Babettu naštartoval, a už vyrážam za spomínanou Karosou. Nakoniec to neboli nejaké extra veľké kopce a Babetta ich takmer všetky zvládla na dvojke, ovšem až na jeden. Bol dlhší, než som myslel, a ja som sa pod ním poriadne nerozbehol. Za chvíľu už som bol na spodnej nádrži. Pol hodinku som tam posedel, porobil nejaké fotky, a rozmýšlal, kam bude viesť moja trasa. Boli iba dve možnosti. Buď naspäť domov do Pribyliny, alebo idem ešte skúsiť hornú nádrž. Keďže domov sa mi ešte nechcelo, rozhodol som sa pre druhú možnosť, hoci som vedel, že to bude pre Babettu dobrý záhul (kto nevie, o čom hovorím, nech sa pozrie do mapy na nadmorskú výšku dolnej a hornej nádrže). Tak som teda naštartoval Babettu a išiel som smerom, odkiaľ som prišiel, aby som sa dostal ku rázcestiu, ktoré som tu už spomínal.
Jazda na hornú nádrž
Prichádzam ku rázcestiu, odbočujem smerom na hornú nádrž a asi po 100 metroch sa mi v zákrute vynorí značka Zákaz vjazdu motorových vozidiel. Rozmýšlam, čo teraz. Na hornú nádrž som chcel veľmi ísť, a že by sa mi chcelo tlačiť Babettu 7 km do kopca, alebo nebodaj šlapať, to sa nedalo povedať. Tak som sa poobzeral či nikdie nikoho neni a zákaz porušil. Prešiel som necelý kilometer a oproti mne sa zo zákruty vyrútilo auto. Prvé čo ma napadlo, že je to nejaká kontrola, ktorá dohliada, či niekto neporušuje zákaz. Okamžite vypínam zapalovanie, a intenzívne šlapem do pedálov, len tak sa mi plexisklo na prilbe zahmlieva
. Zároveň rozmýšlam čo im poviem až ma zastavia. Napadlo ma, že som ani nie prvý kilometer v zákaze a snaď ukecám, že po tom kilometri šlapania ešte nestihol vychladnúť valec. Auto sa približuje a keď zbadám za volantom nejakého exota z Nových Zámkov, ktorý sa usmieva aký je zo mňa cyklista, bolo mi jasné, že tu má ten zákaz každý "v trubke". Tak som naštartoval Babettu a ďalej veselo pokračoval napriek zákazu. Kopce začínajú byť čoraz strmšie, dvojka prestáva stíhať, ešte chvíľka a šup tam jednotka. Babetta je zase v tých správnych otáčkach, len rýchlosť je už trošku menšia. Keď už idem na jednotke vyše dvoch kilometrov, zastavujem a z batoha vyťahujem postrekovač, ktorý som spomínal na začiatku. Nastavujem na ňom jemnú hmlu, ktorú rozprašujem na valec. Po pár minútach má valec teplotu cca 60°C. Zrazu sa oproti mne zjaví skupinka asi osmych turistov, ktorí sa ma pýtajú - benzínu máme dosť? A ja im s úsmevom odpovedám - benzínu dosť, ale aj Babetta má toho dosť. Zároveň som sa ich opýtal, či je to na hornú nádrž ešte ďaleko, odpovedali mi, že ešte asi 4 km a že budú kopce ešte strmšie ako doteraz. No ďakujem pekne, to ste ma teda potešili tak si vravím. Takže nakoniec som postrekovač do batoha neodkladal. Naštartoval som Babettu, jednou rukou pridával plyn a v druhej ruke držal postrekovač, ktorým som za jazdy chladil valec. Divili by ste sa, ako to pomáha. Motor makal do kopcov ako divý, vytočená jednotka a valec mohol mať teplotu cca 90°C, viac ani nie, keďže voda ešte kvapkala z valca na zem. Motor stále točí, krajina pomaly ubieha a nádrž stále nikdie. Vravím si ako pomaly mi ide tá Babetta, ale v momente ako som predbehol cyklistu sa mi zlepšila nálada, že až tak pomaly zase nejdem. Ľudia (peší a cyklisti) idúci oproti mne nechápavo čumia, ako divne zhrbený sedím na Babette a keď vidia ako postrekujem vodou valec, nikto neostane bez úsmevu. Zrazu ten nekonečný kopec končí, láme sa a už vidím pred sebou hornú nádrž Čierneho Váhu a v pozadí panorámu Vysokých Tatier. Hurá zvládli sme to, dobrá si Babettka, vravím si viacejmenej potichu, aby si o mne ľudia nemysleli, že som vadný, že sa rozprávam s Babettou . Turisti, čo tam boli iba nechápavo čumeli, kde sa v takejto výške berie Babetta. Divili sa, ako vyšla tie kopce. Babettu som odparkoval, začal fotiť čo som videl, keďže z hornej nádrže je nádherný výhľad na celý Liptov a valec medzitým stihol vychladnúť. Po asi hodinovej prestávke sa začínam zbierať domov. Práve prichádzajú dvaja motorkári a keď sa od svojich motoriek vzdialia, okamžite si nasáčkujem svoju Babettu k ich motorkám a pofotím si ako to Babette pasuje medzi veľkými motorkami, ktoré uvidíte na fotkách. Keď dofotím, na Babettu nahodím batoh, odpojím zadné koleso od motora a tradá dolu kopcom. Tachometer ciachovaný do 60 km/h mi nestačí. Teraz sa už iba smejem, že ma môže zastaviť kontrola, keď je valec studený ako psí čumák. Prichádzam na koniec zákazu, zastavujem, pripojím motor, nakopnem a už idem domov. Pochvaľujem si pekný deň, že ma nikto nechytil v zákaze a kochám sa krajinou ako pán Hrušínský vo filme Vesničko má středisková .Musím povedať, že to bol nádherný výlet, na tachometri mi pribudlo 74 km. A odporúčam vám tam niekedy zájsť.
FOTO
.
